„Všetko, čo nás stretne, zanecháva stopy. Všetko nepozorovane prispieva k nášmu vzdelaniu.“ Johann Wolfgang von Goethe je autorom myšlienky, na ktorú by sme chceli nadviazať.
Vážený pedagogický zbor, milí spolužiaci,
zaspomínali sme, pocítili vďaku a možno akýsi smútok za koncom dôležitej etapy nášho života. Odkedy sme prekročili prah tejto školy, pomaly, postupne rok po roku sme spoznávali, že sme si vybrali dobre. Je mnoho nezabudnuteľných zážitkov, na ktoré radi spomíname, avšak, niektoré ostanú, radšej, pod rúškom tajomna. :) Zaspomínajme si, ale na niektoré z nich. Pamätáte na slovenský Titanic a čo chlapský úlet formou skúšania babských vecí (či to malo ostať medzi nami?) alebo lyžiarsky zájazd či viničkovanie? Lyžiarák bol bohatý, nielen na lyžiarské zručnosti (ako u koho, Marek, však?), ale aj na zážitky v podobe úžasnej zábavy a spoločenských hier, vďaka pedagogickému dozoru a pani psychologičke, ktorá sa o to postarala. Ďakujeme Vám za odvahu s nami ísť, zároveň, nám odpustite, ak sme niečo prepískli. Nezabudli sme ani na zážitok z imatrikulácie prvákov - akcia, na ktorú sme celkom hrdí, hmm myslíte, že pani upratovačka sa stále hnevá? Zaujímavé boli aj prestávky, to nutkanie pokaziť si dochádzku, nás často premohlo - "dochádzku niektorých exemplárov z našej triedy, by som prirovnal k terénnemu Jeepu 4x4, 4 hodiny ťaháš v škole 4 hodiny... resp. offline, online po novom", Lukáš (trafená hus...). Vymýšľanie kolektívnych výhovoriek na písomky nám bude veľmi chýbať, len vtedy sme naozaj pracovali ako mušketieri. Leo, mohol by si občas poslať nejakú poplašnú správu aj počas nasledujúcich rokov, len tak, aby sme nezabudli. Školský "bar"...no bez komentára. Ak by niekto robil štatistiku najpoužívanejších slov, istá príslovka času by to vyhrala: "Kedy - zvoní"? Kedy končíme? Kedy môžeme ísť domov sa časom zmenilo na kedy môžeme ísť z domu?" Dávajte si preto pozor, čo si želáte, milí spolužiaci.
Chceli by sme sa poďakovať Vám, drahí učitelia, majstri, nielen za vedomosti, ale aj za formovanie našich osobností, odlietame...s pozdravom, nikdy nezabudneme, AAOP.
